Naša cesta do Piemontu začína na bratislavskom letisku kalichom Prosecca – ako to nazval Martin: „úvod do problematiky“ musí byť. Vystupujeme v Bergame, krajina je zaliata slnkom, čaká nás Adriana Harandzová, ktorá žije a pracuje s vínom v Turíne už niekoľko rokov.
1. deň
Prvým cieľom je dedinka Barbaresco. Oblúkom obchádzame Miláno, je piatok a krásne počasie, všetci vyrážajú na vidiek, tak to trvá trochu dlhšie. Zatiaľ máme aspoň čas čosi si povedať o talianskych vínach.
Vinič priniesli do Talianska Etruskovia už 800 rokov pred naším letopočtom. Pestuje sa tu viac ako 590 odrôd, čo je asi štvrtina z celkového počtu odrôd na svete. Je to viac ako má Francúzsko, Španielsko a Grécko dohromady. Nachádza sa tu viac ako 500 vinárskych regiónov. Niet divu, že tí čo sa chcú čosi naučiť o talianskych vín, skončia často ešte skôr ako začali. Preto treba ísť na to postupne. My začíname Piemontom a to dokonca len jeho jednou časťou – Piemonte „Le Langhe“ (okrem toho je tu „L´Astigiano, „Il Monferrato“ a „Il Nord“).
Piemont je úžasný vinársky región, nielen svojimi scenériami a množstvom produkcie (okolo 3 miliónov hektolitrov), ale najmä kvalitou týchto vín, čo dokazujú najvyšším počtom vín zaradených do kvalitatívnej kategórie DOC a DOCG (viac ako 45%) oproti talianskemu priemeru, ktorý činí okolo 15%.
Za tri hodiny sa ocitáme v malebnej dedinke Barbaresco, ktorá je centrom apelácie Barbaresco DOCG. Z dedinky je krásny výhľad na upravené pahorky, kde nenájdete ani kúsok neobrábaného miesta. Vstupujeme do svätyne Barbaresca – kedysi kostol, dnes regionálna vinotéka vinárov z oblasti Barbaresco. Chutnáme prvé Barbaresco, červené víno z odrody Nebbiolo – názov zrejme pochádza z talianskeho slove „nebbia“ – hmla, ktorá je tu na jeseň veľmi často. Ďalšiu fľašu Barbaresca dostávame zadarmo – vinárovi, ktorý priniesol nové vína, sa pozdáva náš záujem.
Večera v Casa Nicolini ponúkla asi najkrajší výhľad na okolie v tejto oblasti. Začíname osviežujúcim šumivým vínom na terase – pre nás všetkých je to novinka. Je to víno z ďalšej oblasti DOCG Alta Langa, vyrobené klasickou metódou druhotného kvasenia vo fľaši, pričom 90% musí byť z odrôd Chardonnay a Pinot noir. Potom nasleduje niekoľko rôznych fliaš Barola (červené víno z odrody Nebbiolo). Čaká nás päť neuveriteľných chodov slávnej piemontskej kuchyne. Medzi nimi prvé „tajarin“ – cestovina typická pre Piemont.
2. deň
Presúvame sa do oblasti Barolo DOCG do vinárstva Parusso. Víta nás elegantná dáma, štvrtá generácia rodinnej firmy. Firma Parusso vlastní 28 hektárov pôdy, z toho vinohrady sú asi na 18 ha a 60% tvorí odroda Nebbiolo. Biodynamické vinárstvo, len naturálne hnojivá; napríklad silica do byvolieho rohu. Na vinohrady má vplyv aj more, ktoré je vzdialené 45 km.
Chutnáme svieže Dolcetto (nie, Dolcetto nie je sladké víno, ale meno je odvodené od toho, že samotné hrozno je veľmi chutné, sladkasté), šťavnatú Barberu, noblesné Barolá. Na záver Barolo DOCG 2012 z najlepšej polohy zo slávneho vinohradu Bussia – elegantné s kvetinovými tónmi, komplexné, eukalyptus, aníz, mentol. Ešte jedna zaujímavosť v tomto vinárstve – po ručnom zbere nechávajú celé strapce „relaxovať“ štyri dni v perforovaných bedničkách v miestnosti, kde je teplota ako vonku. Strapina i hrozno takto úplne dozreje a víno potom nemá také agresívne taníny, ako to zvyčajne pri Barole býva. A na záver Parusso Spumante Metodo Clasico z odrody Nebbiolo. Odjakživa tvrdím, že svieže a kvalitné bublinky vás na záver každej degustácie vzpružia, vyčistia chuťové kanáliky – a vy môžete pokračovať v degustácii u ďalšieho vinára.
My smerujeme k malému vinárovi Giuseppe Bordone. Sme v oblasti Roero a chutnáme bielu autochtónnu odrodu Arneis a samozrejme Nebbiolo – tentokrát Roero Nebbiolo, Langhe Nebbiolo a Nebbiolo d´Alba. Giuseppova srdečnosť nemá hraníc, práve dnes má 60 rokov, na oslavu však zatiaľ nemá čas. Nás čaká prehliadka zámku Grinzane Cavour a skvelá večera v reštaurácii ocenenej michelinskou hviezdou, navyše sa osobne stretáme so Silvanom Bolmidom. Perfekcionista. Vinohradník, vinár, vysokoškolský učiteľ s hereckým talentom a nezabudnuteľnou angličtinou s tým najšarmantnejším talianskym prízvukom. „Víno si pamätá, odkiaľ pochádza a vy to v ňom musíte umocniť, a nie zabiť.” Sídli v Montforte d’Alba, kde vlastní 5 hektárov vinohradov v tej najlepšej polohe – Bussia. Stará sa o vinohrad celou svojou dušou a ohľaduplnosťou k prírode, hoci oficiálne nie je organickým vinárom. „Síra je vo všetkom, preto nevidím dôvod, prečo by sme si s ňou v minimálnej miere nemohli pomôcť pri stabilizácii vína. Víno predsa nesmie byť utrpením ako cesta do Lúrd, víno je život, láska, potešenie, zvedavosť!“ Skúma do detailu všetky procesy prebiehajúce v prírode, vinici v i v pivnici. Chutnáme Sauvignon 2016, Barbera d´Alba Superiore 2016, Langhe Nebbiolo 2016, Barolo Bussia 2013 a famózne Barolo riserva Bussia 2011…
3. deň
Fontanafredda – ikonické vinárstvo s dlhou históriou. V roku 1858 ju Vittorio Emanuelle II kúpil svojej milenke Rose Vercellane. Majetok Fontanafredda dnes rozkvitá, avšak po mnohých peripetiách – bol hlboko zadĺžený, skonfiškovaný bankou. Až v roku 2008 sa dostal do rúk Oscara Farinetti, rodáka z blízkej Alby, zakladateľa reťazca Eataly. Pod jeho rukami ožila krása viníc Langhe, ktoré sú považované za najlepšie v tejto oblasti. Vinárstvo dnes vlastní 130 hektárov zeme, z toho 110 je vinohradov. Hoci je dnes vybavené modernými zariadeniami, všetko sa poctivo kontroluje – od Asti až po Barolo. Po prehliadke krásneho kúpeľného parku nazeráme do starobylých pivníc, múzea Fontanafreddy, a konečne nasleduje degustácia. Začíname minerálnym citrusovým šumivým vínom Alta Langa DOCG. Povolené odrody Pinote nero a Chardonnay, expedičný likér tvorí Barolo z roku 1967. Plná chuť, arómy granátového jablka, zázvoru, muškátový oriešok a citrusy. Potom porovnávame Barolo 2014 Serralunga Alba, Barolo 2013 Monopol Cru Proprieta Fontanafredda, ktorý má 50 ha, a na záver single vineyard Vigna La Rosa 2012.
Odtiaľ sa presúvame do mestečka Barola, centrom Barolo DOCG. Rýchly obed – neodmysliteľné tajarin a návšteva múzea. Viac ako múzeum vína ma zaujalo malinké múzeum vývrtiek. Som nadšený zberateľ vývrtiek a takto som si splnila, že som videla už všetky tri, ktoré sú na svete: v Grécku vo vinárstve Gerovassiliu a v Rioje v múzeu vína a vinárstva Vivanco. Zo strechy múzea sa vám naskytnú gýčové pohľady na vinohrady.
Navečer sa presúvame do vinárstva Ribote v oblasti Dogliani DOCG. Fabrizio Porro nám predstavuje mesto Dogliani, ktoré je rodiskom druhého prezidenta Talianska Luigiho Einaudi a z nedávnej minulosti zakladateľa čokoládovne Ferrero Micheleho Ferrero. Potom sa pýši rodinnými vinohradmi a konečne sa ocitáme v „obývačke“ vinárstva. Azienda Agricola „Ribote“ je malá rodinná firma, ktorá je „najstaršia na kopci“ a o poľnoshopodársku pôdu sa stará už od 12. storočia. Dnes vlastnia 35 hektárov, vinohrady sú vo veku 20 – 60 rokov. Spôsob výroby vína je striktne organický. Tu sa nikto na nič nehrá. Láska k pôde, prírode, rodine a ľudom je pretavená do chutného vína a jedla, ktoré s láskou a oduševnením Bruno, Irma, Fabrizio a Cristina podávajú.
Začíname bielym vínom – zaujímavou kombináciou Chardonnay a Arneis. Arómy marhule a bielej broskyne sa dopĺňajú so špenátovo – mätovou fritatou. Nasleduje lahodné Dogliani DOCG 2016 z odrody Dolcetto. Za tým môj obľúbenec Barbera – je tmavšia ako Nebbiolo, avšak v chuti oveľa skôr pitnejšia, obzvlášť Barbera z Alby. Barbera 2016 ležala 20 dní na šupkách a potom ešte 10 dní bez šupiek. Na rozdiel od Barola či Barbaresca je pitná už po roku a archivačný potenciál je okolo 10 rokov. K nej neodmysliteľné tajarin – tentokrát s hľuzovkovým maslom a teplým vajíčkom.
Na záver Barolo 2014. Nebol to najlepší ročník. Dobrý vinár však urobí vína síce menej, a jeho archivačný potenciál bude kratší ako z dobrého ročníka, ale samotné víno vás očarí arómami tabaku, griotky, pelendreku. V chuti višňová šťava, ešte rezké taníny. K tomu tiramisu oživené čerstvou mätou a černicami. Bruno prezrádza tajný recept na digestív – dobrá talianska káva a do nej kvalitné Barolo.
