Belgická diéta

Aktualizace: 7. led 2019


Poďte s nami na Gourmet Trip do Brugge, jedného z najkrajších miest na svete! Prihláste sa tu.



Brugge

Malebné mesto, nazývané aj Benátkami severu, pretože sú pretkané sieťou kanálov tvorených riekou Reie. Ročne ho navštívia milióny turistov. Už prvé stretnutie s Bruggami je voňavé. Na hlavnom námesti Grote Markt je teraz rozložený vianočný trh s umelým klziskom. Podáva sa varené pivo, varené víno, Irish Coffee, Baileys Coffee a ďalšie. Vzduchom sa šíri vôňa piva, hranoliek, vanilky, rumu, palaciniek, wafiel a varenej čokolády. Stmieva sa tu skoro, takže už okolo štvrtej na nás dýcha čarovná rozprávková atmosféra vysvieteného a vyzdobeného námestia, ktorému dominuje 83 metrov vysoká veža Belfried. Táto veža sa často objavuje aj skvelej čiernej komédii „V Brugách“. Ak sa do Brúg rozhodnete ísť s nami, komédiu so sympatickým Collinom Farrellom si určite pozrite.


Čokoládové pralinky

V Bruggách je asi najvyššia koncetrovanosť obchodov s belgickými čokoládovými pralinkami na km2. Slávna belgická čokoláda, ktorá mámila zmysly ľudí na Hlavnom námestí v Bruseli už v roku 1697. Neskôr vylepšená kakaovými bôbami z Konga, ktoré bolo belgickou kolóniou, dnes zažíva nebývalý rozkvet. Obchodíky súperia, kto bude mať nielen pralinky najnezvyčajnejších tvarov a chutí, ale aj samotný design predajného priestoru. Držíme sa hesla v jednom z výkladov: „A balance diet – chocolate in both hand“


Cuberdon

Belgické cukríky kónickeho tvaru, tunajší ich volajú „neuzeke“ - nošteky. Vyrábajú sa z arabskej gumy a oficiálne boli vyhlásené za regionálny produkt. Ochutnať ich môžete len v Belgicku, pretože majú trvanlivosť asi tri týždne a nevyvážajú sa.


Čakanka

Čakanka je u Belgičanov veľmi obľúbená. Pestovali ju už starí Egypťania. O tom, že je zdraviu prospešná, svedčí rad vitamínov a minerálov, ktoré obsahuje. V pukoch sa nachádza vitamín C, karotén, fosfor, vápnik, horčík a železo. Biele čakankové puky obsahujú veľa vlákniny. Ich konzumáciou sa upraví trávenie, čakanka chráni pred rakovinou hrubého čreva a pred srdcovým infarktom, znižuje tiež cholesterol a vysoký krvný tlak. Belgičania z nej pripravujú chutnú krémovú polievku, šalát zo surovej nastrúhanej čakanky s majonézou. My sme skúsili čakanku zapečenú so šunkou a syrom – ak máte chuť experimentovať s horkastou chuťou bude vám chutiť.



Hranolky

Hranolky sú národným jedlom Belgičanov. Dodnes sa s Francúzmi sporia o to, kde začala výroba hranoliek. V Bruggách nájdete jediné múzeum zemiakov na svete. Dozviete sa tam, odkiaľ pochádzajú, kde sa začali vyrábať hranolky, ako vyzerá typický stánok na výrobu a predaj hranoliek, vývoj nástrojov na výrobu hranoliek a podobne.

Hovoriac o histórii zemiakov musíme spomenúť dve mená. Antoine-Augustin Parmentier sa narodil vo Francúzsku v roku 1737. Bol chemikom a agronómom v armáde. Všetci francúzski vojaci dostávali v pruskom zajatí jesť len zemiaky. Na ich veľké prekvapenie žiadny z vojakov nebol podvýživený ani vyčerpaný. Keď v roku 1769 vypukol hladomor, presadil si, aby boli zemiaky denne podávané v nemocniciach a vo väzniciach. Bol presvedčený o tom, že sú vynikajúcim liekom proti dysentérii.

Carlos Manuel Ochoa Nieves sa narodil v roku 1929 v meste Cuzco v Peru. Bol botanikom a veľmi ho zaujímal výskum zemiakov. Zhromaždil veľkú zbierku rôznych druhov a odrôd pôvodných zemiakov a vďaka nemu bola popísaná asi jedna tretina z 200 existujúcich druhov zemiakov.

Hranolky majú svoj pôvod možno na území dnešného Belgicka. Podľa Wikipédii jeden rodinný rukopis z roku 1781 obsahuje záznam, že pražené zemiaky boli pripravované ešte pred rokom 1680 v údolí rieky Meuse na území vtedajšieho Španielskeho Holandska (dnešného Belgicka). Chudobnejší obyvatelia miest Namur, Ardenne a Dinant vraj v tejto oblasti zvykli loviť malé rybky a následne ich fritovať v rozpálenom oleji. V zime, keď bola rieka zamrznutá a rybolov sa stal nebezpečný, nakrájali gazdinky zemiaky do tvaru rybiek a upravili ich rovnakým spôsobom ako letné úlovky. Tento príbeh o pôvode hranoliek, ktorý vyniesol na svetlo sveta novinár Jo Gérard, má však dve vážne trhliny. Prvým nedostatkom je fakt, že zemiaky do tohto regiónu prišli až okolo roku 1735 (t.j. viac ako 50 rokov po údajnom zrode hranoliek). Nezodpovedanou zostáva aj celkom logická otázka : Ako si chudobní roľníci mohli dovoliť zadovážiť také množstvo tuku na fritovanie? Ekonomické podmienky tohto územia na prelome 17. a 18. storočia neboli práve najpriaznivejšie. Znalci vtedajších pomerov hovoria, že bežní ľudia mali možnosť zemiaky (ak nejaké mali) nanajvýš jemne opražiť na troche tuku.

Aj napriek týmto nejasnostiam mnoho Belgičanov považuje príbeh za pravdivý a zároveň si myslí, že názov “French fries” vznikol až počas 1. svetovej vojny. Vtedy americkí vojaci prvý krát ochutnali hranolky na území Belgicka. Keďže sa v tamojšej armáde hovorilo zväčša francúzsky, začali tieto zemiaky nazývať jednoducho “french” a toto pomenovanie sa spolu s rastúcou popularitou jedla rozšírilo do celého sveta.


Pivo

Belgickou je už od stredoveku centrom výroby piva. Belgické pivá ponúkajú jú bezkonkurenčnú pestrosť, vynaliezavosť a kvalitu. Skutočným pokladom sú domáce pivá – šampanskému podobné lambiky , niektoré ochutené ovocím, pšeničné pivá, kyslé červenohnedé pivá, silné trapistické pivá, zlaté pivá. Zdroje informácií o počte druhov sa rôznia, isté však je že existuje minimálne 300 charakteristických druhov piva. Aj tie najmenšie kaviarne ponúkajú vždy široký výber a striktne dodržujú servis piva v pohári na to určenom výrobcom. Zaujalo nás zaujalo pivo typu Champagne. Tieto pivá sa dokončujú spôsobom ako v Champagni. Druhá fermentácia prebieha vo fľaši, ktoré sú uskladnené niekoľko mesiacov, pivo dozrieva na kvasinkách, pokiaľ prebieha fermentácia. Na Vianoce sa pripravuje niekoľko druhov vianočných pív, ochutených tradičným vianočným korením – škoricou, feniklom, vanilkou, klinčekami.

Jedno z najobľúbenejších pív u Belgičanov je pivo s čerešňovou príchuťou. Do pivného základu sa pridajú nevykôstkované čerešne a nechajú sa kvasiť.

Kláštorné a trapistické pivá

Samotné označenie kláštorné pivo dnes nemá presnú definíciu a môže ho de facto používať každý producent. Zvyčajne ide o pivu typu ale (prvotné kvasenie v pivovare, druhotné kvasenie v bareli) s bohatšími chuťami a vôňami.

Naopak trapistické pivá – môžeme ich chápať ako podskupinu kláštorných pív sú presne špecifikované a podmienky pre výrobu sú veľmi prísne. Pivá musia byť vyrobené len z prírodných surovín trapistickými mníchmi, alebo aspoň pod ich dohľadom v objekte kláštora, na zariadení, ktoré patrí kláštoru. Varenie piva sa musí riadiť prísnymi podmienkami rádu a významný podiel zo zisku musí být použitý na dobročinné účely.

Rád trapistov je jeden z najprísnejších katolíckych rádov. Na svete je asi 170 trapistických kláštorov a sú mužské tak i ženské. Pivovarníctvu sa ich venuje len desať, šesť z nich je v Belgicku, dva v Holandsku, jeden v Rakúsku a od decembra 2013 jeden v USA. . Na etikete sa neobjavuje meno alebo štýl piva, ale kontrolované označenie miesta pôvodu. Trapistické pivá majú limitovaný objem výroby, niekedy sú veľmi drahé a pre tie najlepšie sa musíte zapísať na čakajúcu listinu. Mňa očaril Rochefort z Arden.


Našu návštevu určite zavŕšime obedom v Michelinovej reštaurácii. Flámsko je povestné najvyššou hustotou Michelinových reštaurácií. Za dobrú cenu si počas obeda môžete vychutnať zaujímavé menu, ktoré je dané vopred bez možnosti výberu, avšak vždy vynikajúcej kvalite.


Prihláste sa tu.


Zistite viac
o Škole vína:

Ponuka kurzov

O mne

Blog

Kontakt

Zavolajte nám:

+421 903 44 64 22

Pomoc

Sledujte nás

©2018 Škola Vína - Wine Wave s.r.o.

0